Na Slovensku, v odlišnom historickom priestore, dochádzalo pri prijímaní nových umeleckých podnetov k posunom a oneskoreniam. Bolo tu viac osamelých a osobnostných iniciatív bez sústredenejšieho skupinového zázemia. „Umenie pre umenie“ bolo na Slovensku takmer neznámym pojmom, a aj keď tu prebiehali pokusy o definíciu umenia ako svojbytnej hry a kreativity tvarov, ostali príznačne nedokončené…
V našom prostredí bolo umenie vždy aj niečím iným ako len umením, najčastejšie bojom a zápasom: o vykročenie z pút historickej anonymity, o hľadanie národnej identity, ale aj o víziu budúcnosti, o nové ideály… napokon i zápasom za seba samých, za obhájenie a potvrdenie svojho práva byť umením.


